⏱ 3 min čítania
Peter Sagan získal dúhový dres majstra sveta v cestnej cyklistike v rokoch 2015, 2016 a 2017, trikrát po sebe, čo sa dovtedy nepodarilo nikomu v histórii. Triumf v roku 2016 v katarskej Dohe bol súčasťou tohto výnimočného úspechu. Každý z týchto troch titulov je príbehom odvahy, strategického myslenia a neobyčajnej fyzickej kondície.
Doha 2016: Rovinatá trať a extrémne podmienky
Šampionát v roku 2016 sa konal v netradičnom prostredí pre cyklistiku, v hlavnom meste Kataru. Trať dlhá 257,3 km mala len niečo cez 400 metrov prevýšenia. Úvodných 150 km viedlo cez púšť, potom nasledovalo sedem 15,2-kilometrových okruhov na umelom ostrove Pearl-Qatar. Preteky tak vyhovovali šprintérom, no jazdci museli čeliť extrémnemu teplu, vysokej vlhkosti a silnému vetru. Povolené boli aj vysielačky, čo znamenalo odlišnú taktiku v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi.
Peter Sagan, vtedy 26-ročný, nebol čistokrvným šprintérom, skôr mu sedeli klasikárske profily. Po úspešnej sezóne v dúhovom drese, v ktorej dosiahol trinásť víťazstiev vrátane sóla na Okolo Flámska, troch etáp a zeleného dresu na Tour de France či titulu majstra Európy, patril medzi favoritov. Proti nemu stáli šprintéri ako Mark Cavendish, André Greipel, Alexander Kristoff či John Degenkolb. Podporu mal v bratovi Jurajovi a Michaelovi Kolářovi.
Sagan pred štartom vyhlásil: „Na môj prvý rok v dúhových pruhoch nikdy nezabudnem. Chcel som, aby sa to skončilo vo veľkom štýle. Veľký stres nemám. Titul som už získal, takže nemám čo stratiť.“ Vo svojej knihe Môj svet prezradil, že chcel, aby o titul bojoval jeho tímový kolega Michael Kolář: „Už som si nemal čo dokazovať. Povedal som Mišovi: Toto je tvoj čas. Môžeš vyhrať. Všetci budú sledovať mňa a ja ti to rozbehnem.“
Už ráno bolo jasné, že deň bude náročný, teploty presahovali 30 stupňov. Čoskoro sa vytvoril sedemčlenný únik, ktorý pelotón nechal získať až 11-minútový náskok. Sagan opísal: „Nikde neboli žiadni ľudia, bola tam mŕtva atmosféra a bola to poriadna nuda. Našťastie prišla skupinka Slovákov, ktorá robila asi najväčší hluk.“ Keď do cieľa zostávalo 180 km, zdvihol sa vietor a začali sa vytvárať echelony. Pelotón sa roztrhal na viacero skupín, na čele zostalo 26 jazdcov vrátane favoritov. Sagan sa dokázal dotiahnuť do tejto skupiny ako posledný, no mal pri sebe krajanov.
Vedúca skupina dobehla únik a vstúpila na okruh s minútovým náskokom pred stíhacou skupinou. Belgickí jazdci už nevládali, rozdiel sa zväčšoval. Do cieľa zostávalo sedem okruhov, keď Michael Kolář zaostal pre kus igelitu v prehadzovači a žiadal pomoc od mechanikov. Aj to bola súčasť dramatického priebehu, ktorý napokon vyvrcholil Saganovým druhým titulom majstra sveta.