⏱ 5 min čítania
Peter Sagan získal dúhový dres majstra sveta v cestnej cyklistike v rokoch 2015, 2016 a 2017, trikrát po sebe. Tento výkon sa dovtedy nepodaril nikomu v histórii cyklistiky. Jeho triumf v Bergene v roku 2017 je považovaný za jeden z najvýraznejších úspechov v dejinách tohto športu.
Každý z jeho troch titulov spája odvaha, strategické myslenie a výnimočná fyzická kondícia. Sagan patril medzi najlepších taktikov v pelotóne a vždy sa vedel ocitnúť v správnom čase na správnom mieste. Na svetových šampionátoch sa spoliehal predovšetkým sám na seba, nepotreboval mať neustále okolo seba sedem pretekárov v rovnakom drese.
Rok 2017 poznamenaný incidentom na Tour de France
Rok 2017 bol pre Sagana úspešný, no jeho účinkovanie na Tour de France poznamenal nepríjemný incident. Po víťazstve v tretej etape ho rozhodcovia vylúčili z pretekov v nasledujúcej etape po strete s Markom Cavendishom v záverečnom šprinte, po ktorom Cavendish spadol do bariér. UCI sa neskôr Saganovi ospravedlnila a uznala, že nešlo o úmysel, ale o nešťastnú náhodu. Napriek tomu Sagan vyhral 11-krát pred štartom na majstrovstvách sveta v nórskom Bergene a formu potvrdil víťazstvom v kanadskej klasike v Quebecu len dva týždne pred šampionátom.
Trasa majstrovstiev sveta v Bergene mala kopcovitý profil s dĺžkou 267,5 km a celkovým prevýšením 3 843 metrov. Favorizovala skôr klasikárov ako čistokrvných šprintérov. Štartovalo sa v meste Kollsnes na ostrove Sotra, po 42 kilometroch nasledovali mestské okruhy v Bergene. Jedno kolo malo dĺžku 19,1 km a prevýšenie 281 m, jazdci absolvovali celkovo 12 okruhov s krátkymi stúpaniami Løbergsveien (700 m/5 %), Arstad (1 km/4,8 %) a Salmon Hill (1,5 km/6,4 %), po kopcovitom teréne nasledoval zvlnený úsek so 700 metrami dlažobných kociek. Konkurencia bola silná – Greg Van Avermaet, Michael Matthews, Julian Alaphilippe, Michał Kwiatkowski či Nór Alexander Kristoff, ktorý mal motiváciu vyhrať pred domácimi fanúšikmi.
Po výhre v Quebecu odišiel Sagan do Monaka, kde si plánoval oddýchnuť pred cestou do Bergenu. Po návrate do Európy sa však začali komplikácie. „Na majstrovstvá sveta v Bergene som sa toho roku poctivo pripravoval, lebo mi sedel profil trate. Lenže to som netušil, čo sa stane,“ povedal Sagan v rozhovore pre Biker. Týždeň pred štartom mal presne nastavený plán: kratší tréning so šprintami, troj- až štvorhodinový tréning bez intervalov, dlhú sedemhodinovú jazdu a dva dni pred pretekmi jedno- až dvojhodinové jazdy. Počas najdlhšieho tréningu sa po troch hodinách zastavili v reštaurácii, dali si kúsok pizze, croissant a kávu. Odjazdili ďalšie dve hodiny, ďalšia káva a domov. Ešte pred koncom spadol Oscar Gatto, takže ho museli ratovať. „Cítil som, že som v najlepšej forme svojej kariéry a nikdy som sa necítil lepšie. A zrazu sa všetko pokazilo.“
Zobudil sa s horúčkou, liali sa zo neho pot a sople, ležal pod paplónom s triaškou. „Ledva som sa vyplazil z postele na záchod,“ opisuje svoj stav v knihe Môj svet. Manažéri zavolali Jánovi Valachovi a začali pripúšťať, že Sagan nebude štartovať na majstrovstvách sveta, keďže časovka sa išla už ďalší deň. Po troch dňoch v posteli sa cítil lepšie a absolvoval prvú jazdu po chorobe. Bola streda a štart majstrovstiev bol plánovaný na nedeľu. Sagan sa cítil na bicykli dobre a zvládol aj väčšiu záťaž v kopcoch. V piatok však prišla ďalšia komplikácia – ráno sa zobudil s nepríjemnými žalúdočnými problémami. „Ledva som sa vyplazil z postele na záchod a nasledovalo hlučné a vyčerpávajúce zvracanie,“ opísal Sagan. Ďalší deň mal letieť do Bergenu a preteky sa začínali o 36 hodín. „Ďakujem, dúhový dres. Bola to zábava, ale asi prišiel čas pre niekoho iného,“ hovoril si Sagan. Napriek zdravotným problémom pricestoval do Nórska, kde mal tentokrát podporu nielen v Jurajovi Saganovi a Michaelovi Kolářovi, ale mal k dispozícii aj ďalších troch Slovákov: Erika Bašku, Mareka Čaneckého a Patrika Tybora.
„Na ďalší deň som mal cestovať do Nórska. Všetko, čo som zjedol, išlo von. Už ani neviem, koľkokrát som bol na záchode,“ povedal Sagan v piatok pred pretekmi, no napriek tomu na štarte nechýbal. „Nechápal som, čo sa deje, ale potom som volal s jedným z chalanov, čo bol s nami na tréningu, a bol v podobnom stave. Tú pizzu sme jedli iba my dvaja, takže to bolo jasné.“ V sobotu si dal hodinovú jazdu a snažil sa do seba dostať čo najviac jedla, keďže dva dni nič nejedol. Vedel, že nejaké jedlo do seba musí dostať, tak tlačil aspoň suchú ryžu. „Do pretekov som išiel s tým, že uvidíme, ako to dopadne, ale určite nejdem vyhrať.“
Už 15 minút po štarte sa sformoval únik, takže úvod pretekov bol veľmi pokojný, keďže pelotón išiel rýchlosťou len okolo