⏱ 4 min čítania
V ére, ktorej dominujú Tadej Pogačar, Jonas Vingegaard či Mathieu van der Poel, sa cyklistika postupne lúči s osobnostami, ktoré formovali preteky pred nástupom súčasných hviezd. V rokoch 2024 až 2026 ukončili profesionálnu kariéru viacerí majstri sveta, víťazi Grand Tour aj olympijskí šampióni. Ich úspechy a príbehy patria k najvýraznejším, čo cyklistika v posledných dvoch desaťročiach ponúkla.
Peter Sagan
Peter Sagan dokázal vyhrávať hromadné šprinty, rozhodovať klasiky na dlažobných kockách aj zbierať body v etapách, v ktorých najrýchlejší šprintéri bojovali o prežitie. Práve táto všestrannosť z neho urobila jedného z najúspešnejších pretekárov svojej generácie. K popularite mu pomáhali aj oslavy v cieli, jazda na zadnom kolese či bezprostredné vystupovanie. Na Slovensku vzbudil záujem o profesionálnu cyklistiku aj medzi ľuďmi, ktorí predtým jej dianie takmer nesledovali.
Jeho najvýnimočnejším úspechom zostávajú tri tituly majstra sveta v cestných pretekoch za sebou. V Richmonde 2015 rozhodol útokom v závere, o rok neskôr v Dauhe zvládol preteky poznačené bočným vetrom a v Bergene 2017 zvíťazil v extrémne tesnom šprinte proti domácemu Alexandrovi Kristoffovi. Ako prvý muž v histórii získal tri po sebe idúce tituly v elitných cestných pretekoch. Vyhral pritom na rozdielnych tratiach a zakaždým čelil súperom, ktorí ho už veľmi dobre poznali.
Na Tour de France si vybudoval podobne výnimočné postavenie. Už pri premiére v roku 2012 vyhral tri etapy a získal zelený dres, ktorý si napokon odviezol do Paríža rekordných sedemkrát. Bodovaciu súťaž ovládol v rokoch 2012 až 2016 a potom ešte v sezónach 2018 a 2019. Celkovo na Tour dosiahol 12 etapových víťazstiev. Medzi jeho 121 profesionálnymi víťazstvami majú osobitné miesto dva monumenty. V roku 2016 ovládol Okolo Flámska po sólovom útoku a v roku 2018 vyhral Paríž-Roubaix, keď na velodróme zdolal svojho spoločníka z úniku Silvana Dilliera. Trikrát triumfoval aj na Gent-Wevelgem a dodnes je najúspešnejším jazdcom v histórii tejto klasiky. Etapové víťazstvá získal na všetkých troch Grand Tour, keď k dvanástim z Tour pridal štyri na Vuelte a dve na Gire. Na talianskych pretekoch navyše v roku 2021 vyhral bodovaciu súťaž.
Jeho rozlúčka s profesionálnou cyklistikou mala viacero pokračovaní. Poslednú plnú sezónu na najvyššej cestnej úrovni absolvoval v roku 2023 vo farbách TotalEnergies, ale v nasledujúcom roku ešte pretekal za Pierre Baguette a pokúšal sa kvalifikovať na olympijské hry v horskej cyklistike. Plány mu skomplikovali problémy so srdcovým rytmom a do Paríža sa napokon nedostal. S cestnými pretekmi sa rozlúčil na domácom podujatí Okolo Slovenska v júni 2024.
Medzi ďalších velikánov, ktorí v uvedenom období ukončili kariéru, patrí Mark Cavendish. Na Tour de France vyhral 35 etáp a prekonal dovtedajšie maximum Eddyho Merckxa. Rozhodujúce víťazstvo dosiahol v roku 2024 v Saint-Vulbas vo farbách Astany Qazaqstan, rok po tom, čo jeho pôvodne poslednú Tour ukončil pád a zlomenina kľúčnej kosti. Pretekár z ostrova Man patril takmer dve desaťročia k najlepším šprintérom sveta. V roku 2011 sa v Kodani stal majstrom sveta, v roku 2009 vyhral Miláno-San Remo a etapové víťazstvá zbieral na všetkých troch Grand Tour. Na ceste nazbieral 165 profesionálnych víťazstiev a presadil sa tiež na dráhe, kde získal olympijské striebro v omniu v Riu 2016. Kariéru uzavrel v novembri 2024 na exhibičnom kritériu v Singapure.
Chris Froome bol ústrednou postavou obdobia, v ktorom tím Sky ovládal Tour de France. V rokoch 2013, 2015, 2016 a 2017 ju vyhral štyrikrát a k týmto úspechom pridal Giro d’Italia 2018 a dve víťazstvá na Vuelte. Prvé zo španielskych prvenstiev, z roku 2011, mu pripadlo dodatočne po diskvalifikácii Juana Josého Coba. So siedmimi celkovými triumfmi na Grand Tour sa zaradil medzi najúspešnejších etapových pretekárov histórie. Za jeho najväčší jednotlivý výkon možno považovať útok na Gire 2018, keď sa na Colle delle Finestre vzdialil súperom približne 80 kilometrov pred cieľom.