⏱ 5 min čítania
Archívny článok. Peter Sagan mal v roku 2011 len 21 rokov, no na Giro di Sardegna ukázal, že jeho sila nie je obmedzená na rovinu. Za päť dní vyhral tri etapy a celkové poradie získal o tri sekundy pred Josém Rodolfom Serpom. Sardínske víťazstvo dodnes dobre vysvetľuje, prečo sa zo slovenského jazdca tak rýchlo stal univerzálny líder.
Päť dní, 856 kilometrov a tesný rozdiel
Giro di Sardegna 2011 sa išlo od 22. do 26. februára v piatich etapách z Olbie do Gesturi. Archív Museo del Ciclismo uvádza celkovú dĺžku 856 kilometrov a konečný čas víťaza 22:28:24. Sagan v drese Liquigas-Cannondale vyhral pred Kolumbijčanom Josém Rodolfom Serpom o tri sekundy, tretí Damiano Cunego stratil sedem sekúnd. Už samotné výsledky hovoria, že nešlo o pohodlné zbieranie šprintérskych bodov: pri jeho mene stáli v klasifikácii jazdci s výrazne vrchárskym profilom.
Práve rozdiel troch sekúnd je najlepší argument, prečo si tento ročník pamätať ako etapový pretek, nie ako súbor samostatných dojazdov. Každý bonus, každá sekunda vo finále a každé správne rozhodnutie v náročnejšom teréne mali v celkovom poradí váhu. Vtedy 21-ročný Sagan preto nemohol iba čakať na posledných dvesto metrov.
Prvá etapa: Porto Cervo a sila tímu
Úvodná etapa merala 138 kilometrov z Olbie do Porto Cerva. Cyclingnews zaznamenal Saganov čas 3:35:25 a poradie Peter Sagan, Alessandro Ballan, Daniel Oss. Report opisuje, že Liquigas-Cannondale v závere pracoval organizovane: po práci tímových kolegov priviedol Oss svojho slovenského tímového kolegu do poslednej zákruty. Sagan potom využil krátke stúpanie v cieli.
Pre mladého jazdca to bolo dôležité z dvoch dôvodov. Vyhral etapu, ale súčasne si obliekol dres lídra. A nešlo o izolovaný individuálny moment. Sagan už vtedy profitoval z postavenia v silnej zostave, v ktorej figuroval aj Vincenzo Nibali; zároveň dokázal dotiahnuť tímovú prácu do výsledku. V etapových pretekoch je takáto kombinácia často cennejšia než jeden efektný šprint.
Lanusei: odpoveď po strate vedenia
Druhá etapa priniesla zmenu na čele, keď sa do vedenia dostal Cunego. Rozhodujúca odpoveď prišla v tretej etape do Lanusei. Sagan tam zvíťazil za 4:20:03 pred Serpom a Cunegom a podľa dobového výsledku sa vrátil do čela celkového poradia, štyri sekundy pred Talianom. Bol to selektívny finiš malého okruhu favoritov, nie klasický súboj rozbehnutých šprintérskych vlakov.
Táto etapa je zaujímavá najmä pre čítanie Saganovho neskoršieho štýlu. Výsledok nestál na tom, že by sa udržal v pelotóne do poslednej roviny; vyhral v skupine silných jazdcov v závere, kde rozhoduje načasovanie aj schopnosť zopakovať prudké zrýchlenie po náročnom dni. Netreba z jedného výkonu spätne vytvárať hotového vrchára. Dá sa však presne povedať, že v Lanusei porazil Serpu aj Cunega a znovu získal vedenie.
Tretí triumf a rozhodovanie v sekundách
Vo štvrtej etape do Oristana prišlo Saganovo tretie víťazstvo. Cyclingnews uvádza, že porazil Manuela Bellettiho a Roberta Ferrariho a zvýšil náskok na Cunega na 14 sekúnd; pred poslednou 174-kilometrovou etapou do Gesturi bol Serpa tretí so stratou 16 sekúnd. V tej chvíli mal Sagan vytvorenú rezervu, no stále nie takú, aby mohol záver považovať za formalitu.
Finálny deň ukazuje rozdiel medzi etapovým víťazom a celkovým šampiónom. Sagan poslednú etapu nevyhral, no podľa databázy ProCyclingStats dosiahol v celkovom poradí 22:28:24, Serpa skončil tri sekundy za ním a Cunego sedem. Výsledný náskok bol teda menší než večer po štvrtej etape. Z pohľadu fanúšika je to pripomienka, že celkové prvenstvo sa nevysvetľuje iba počtom etapových výhier; rozhoduje aj obrana pozície, kontrola strát a schopnosť zvládnuť deň, ktorý nie je ideálny.
Prečo Sardínia zapadá do Saganovej kariéry
Saganovo obdobie v Liquigas-Cannondale neskôr prinieslo veľké klasiky, etapy Grand Tours aj zelené dresy z Tour de France. Giro di Sardegna 2011 však patrí k menším, ale výpovedným kapitolám. Na jednej strane sú tu tri víťazné finále rôzneho typu. Na druhej celkové poradie nad Serpom, Cunegom, Michele Scarpinim či Emanuelem Sellom, teda jazdcami, ktorí boli doma aj v kopcovitejších scenároch.
Neznamená to, že by Sagan mal byť hodnotený ako klasický kandidát na dlhé horské etapové preteky. Znamená to niečo presnejšie: v krátkom a členitom etapáku vedel pospájať rýchlosť, odolnosť a prácu tímu tak, aby z toho vzniklo celkové víťazstvo. Aj preto je Sardínia dobrým archívnym bodom jeho príbehu — nie len zoznamom troch vyhraných etáp, ale ukážkou jazdca, ktorý už v 21 rokoch vedel chrániť aj získavať sekundy.
Titulná fotografia je archívna snímka Petra Sagana z Tour de France 2013, nie záber zo Sardínie: Eric Salard / Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.0. Fotografia pochádza z existujúcej knižnice sagan.sk a nebola upravovaná.